Praktická sociálna práca je priamym, zámerným a pripraveným kontaktom sociálneho pracovníka s  klientom, skupinou alebo komunitou za účelom stanovenia sociálnej diagnózy, realizácie sociálnej terapie,  sledovania a hodnotenia výsledkov poskytovanej starostlivosti. Sociálna práca v spojení so sociálnou politikou zabezpečuje sociálnu prevenciu, sociálnu ochranu, sociálnu pomoc, sociálne služby a sociálne poradenstvo.

METÓDY SOCIÁLNEJ PRÁCE.  

V CSS STUDIENKA sa v rámci sociálnej práce využíva taká metóda, ktorú podľa svojich schopnosti a možností dokáže klient zvládnuť:

• pozorovanie a rozhovor – sú najstaršie metódy sociálnej práce, ktoré spolu úzko súvisia a môžu poskytnúť ucelený obraz o prijímateľovi sociálnej služby. Počas rozhovoru ale i pozorovaním prijímateľa získava sociálny pracovník informácie o jeho súčasnom stave, o jeho problémoch, rodinnej situácií, príbuzných a pod.  Získané informácie využívajú pri určení perspektívy a ďalších možnosti prijímateľa, určenia ďalších krokov pri riešení jeho problému.

• povzbudenie  - prijímateľ  v adaptačnom procese, ale aj prijímateľ, ktorý má nejaký problém je neistý, má strach, bojí sa, že nebude akceptovaný. Pracovníci v priamom kontakte  sa ho snažia povzbudiť, oceniť (pochváliť), uistiť ho, že nie je sám, ....  

• tréning - učenie, opakovanie,  nácvik. Sociálni pracovníci využívajú najmä tréning pamäti rôznymi cvičenia a hrami.

• nácvik slušného správania – neustálym opakovaním a pripomínaním viesť prijímateľa k pravidlám slušného správania (pozdraviť, poprosiť, zaklopať na dvere, nenadávať,  ...).

• metóda ventilácie – dovoliť prijímateľovi, aby sa vyrozprával, dať mu priestor, aby mohol hovoriť o svojich ťažkostiach a problémoch a tak odbúral napätie.

• iné  - sociálni pracovnici pri práci s prijímateľom využívajú poznatky, formy a metódy terapií  ako sú: muzikoterapia, dramatoterapia,  arteterapia, aromaterapia a biblioterapia.